Čo je to autorská kniha a prečo sa oplatí ju otvoriť? (Časť prvá)
Knihu zvyčajne otvárame preto, aby sme si niečo prečítali. Chceme sa niečo dozvedieť, alebo sa ponoriť do príbehu. Pri autorskej knihe to môže byť iné už na začiatku – skôr, ako si uvedomíme, že autor textu a ilustrácií (skrátka celej textovej sadzby, vizuálu a aj väzby) je najčastejšie jeden človek. Môže nás upútať už samotná väzba. Alebo písmo. Môže mať nezvyčajné tvary, byť prepojené s obrazom, alebo s obálkou. Otočíme list, jeden, druhý a začneme vnímať spôsob, akým je kniha vytvorená. A možno už vtedy nám napadne: môže byť kniha sama umeleckým dielom? Ak nie – prinajmenšom nadobudneme pocit, že je kniha, ktorú držíme v rukách v niečom nezvyčajná. Už aj to samotné stačí, aby sme jej venovali chvíľku pozornosti. A prečo? O tom je tento blogový príspevok (pre toho, kto dočíta do konca).
Čo všetko môžeme považovať za autorskú knihu? Autorská kniha môže mať podobu vzácneho ručne tlačeného zväzku, ale aj nenápadnej brožúry s fotografiami benzínových staníc. Čo tieto rozdielne knihy spája? Ako sa na ne pozerať a kde sa s nimi môžeme stretnúť?
Keď je kniha súčasťou umeleckého zámeru
Autorská kniha je dielo (alebo miniatúrne dielko), v ktorom umelec používa samotnú knižnú formu ako prostriedok výpovede. Cez knihu nám hovorí: takto ja vidím svet a takto to viem celé dať na papier a zverejniť. Fyzicky a nie v 2D, ale vo forme knihy. Autor si dáva záležať na tom, ako je kniha je zostavená, ako pracuje s obrazom a písmom, často kreatívne dotvára obálku. A často nehľadí na náklad. Pri vydávaní kníh je náklad najčastejšie tým momentom, ktorý ovplyvňuje cenu. Pri autorskej knihe to neplatí. Autorská kniha môže existovať aj v náklade 1 kus. Alebo dva, či tri kusy. Skrátka – najčastejšie sa náklad pri autorských knihách ani nepribližuje k nákladom zvyčajne vydávaných kníh, ktoré idú do kníhkupecitiev.
Samotné označenie v angličtine “artist’s book” či nórske “kunstnerbok” upriamujú pozornosť na knihu ako médium umelca. Zato slovenský výraz „autorská“ kniha môže pôsobiť nejasne: autora má predsa aj román, učebnica alebo kuchárska kniha.[1, 2] Je to však tak, že v slovenčine sa neujal výraz “kniha umelca” – čo by bol doslovný preklad. Slovenčina a čeština sa priklonili k terminológii “kniha autora”, teda autorská kniha. Nebudem zdĺhavo vysvetľovať, prečo – ono terminológia je v tejto oblasti stále živá vec a raz sa prikloní na jednu, raz na druhú stranu – podľa toho ako práve samotní umelci a autori tieto pojmy používajú. Ani zaradenie diela do kategórie “autorská kniha” nie je vždy jasné a jednoduché.
Rozhodujúca totiž nie je len osobná účasť autora na vydaní. Napríklad kniha o maliarovi, plná reprodukcií jeho obrazov sa automaticky nestáva autorskou knihou. Dôležité je, akú úlohu má samotná kniha v umeleckom zámere. Či je len nosičom textu a obrazu, médiom, ktoré nesie nejaké informácie, alebo je priamo “miestom”, kde má čitateľ zažiť ten pocit, že ide o niečo výnimočné. Že ide o umenie.
Hranica pritom nie je ostrá. Aj bežná kniha má premyslenú typografiu, materiál a rytmus. Ilustrácia dokáže s textom viesť rovnocenný dialóg. Pri autorskej knihe sa však pýtame, ako tieto rozhodnutia spoločne vytvárajú umelecké dielo. Samotná pekná obálka, neobvyklý papier či podpis na titulnej strane ale ešte nezaradia knihu do kategórie „autorská kniha“.[3]
Pri prvom stretnutí nám môže pomôcť niekoľko jednoduchých otázok. Čo sa udeje, keď otočíme stranu? Aký vzťah má obraz k písmu? Čo by sa zmenilo, keby sme obsah preniesli na stenu galérie? Nemusíme si hneď vytvoriť odborný úsudok. Stačí, ak zažijeme nejaký pocit, ktorý nemusí súvisieť s textom, ale s knihou ako celkom.
Josef Váchal: keď písmo a obraz sú jedno
Skúsme si to priblížiť na konkrétnej knihe. Jej autor Josef Váchal (1884 – 1969) bol český grafik, maliar a spisovateľ, ktorý sa pri tvorbe kníh venoval aj ich tlači a väzbe. Dnes je svetoznámy a jeho rukopis je nezameniteľný, za svojho života však často strádal a stretával sa s nepochopením, aj odmietnutím. Bol extrémne produktívny a sám dokázal zastať činnosti, ktoré pri bežnom vydávaní kníh vykonáva niekoľko ľudí. Jeho ranú tvorbu výrazne ovplyvňoval záujem o mystiku a okultnú literatúru; aj preto môže jeho obrazový svet pôsobiť tajomne či znepokojivo. Nie každý považuje jeho dielo za pekné, alebo zaujímavé, zachytáva však obrazy jeho jedinečnej a nespútanej fantázie. [4]
Váchal v roku 1911 vytvoril knihu “Z rituálu toledských haeretiků listy některé, o příchodu Páně jednající”. Obrazy aj písmo boli vyryté do dreva. Podľa údaja na zadnej strane reprintu Váchal vytvoril trinásť číslovaných výtlačkov na ručnom papieri.[5] Pozrime sa napríklad na písmo v tejto knihe. Váchal mu dal vlastný tvar - ryl ho rovnako, ako obraz, súbežne s ním. Na titulnom liste vystupujú červené slová z čiernej kompozície; nepravidelné písmená priťahujú pohľad ešte skôr, než názov prečítame. Predstavme si ten istý text prepísaný obyčajným písmom na bielej stránke. Slová by zostali, ale silný umelecký výraz by sa stratil. Tu môžeme vidieť, ako sa text a jeho podoba stávajú spoločnou výpoveďou.
Podobne k textu a obrazu pristupuje dnes napríklad český autor František Josef Koudelka z Oseku. Jeho miniatúrne knižky vychádzajú v pár desiatkach kusoch a často ich sám rozdáva priateľom. Koudelka (pôvodným menom Pavel Pech) je pôvodne speleológ a výtvarným vzdelaním “samorost”, ktorý si svoju cestu hľadal naozaj “z gruntu”. S Josefom Váchalom býva porovnávaný často a to najmä kvôli dôslednému autorskému prístupu ku knihe: text, ilustrácie, písmo, sadzba, väzba - všetko je jeho vlastným dielom. Prvú knihu vyrobil vo svojich 35 rokoch a zaoberá sa tým dodnes. [6]
Ed Ruscha: čo nám môže povedať dvadsaťšesť benzínových staníc?
Po Váchalovi a Koudelkovi by sa mohlo zdať, že autorskú knihu spoznáme podľa výrazného rukopisu a náročnej ručnej práce. Tento príklad túto predstavu hneď naruší.
Americký umelec Ed Ruscha vydal v roku 1963 útlu knihu “Twentysix Gasoline Stations” – Dvadsaťšesť benzínových staníc. Obsahuje čiernobiele fotografie staníc na trase medzi Los Angeles a Oklahoma City, doplnené stručnými údajmi. Bola tlačená ofsetom, teda technikou používanou aj pri bežnej knižnej výrobe.[8] Čo je na tom teda umelecké? Pomôže nám, ako sa na knihu pozrieme ako na celok: výber jediného všedného námetu a jeho opakovanie. Formát. Zámer. Pri listovaní stretávame ďalšiu a ďalšiu stanicu. Kniha má istú vizuálnu formu a rytmus, cez ktoré Ruscha sprostredkúva svoj pohľad na prostredie. Jej nenápadná podoba je súčasťou celkového účinku.[8]
Ruscha patrí k dôležitým postavám rozvoja modernej autorskej knihy v 60. rokoch 20. storočia. Vtedy viacerí umelci hľadali spôsoby, ako svoje myšlienky sprístupniť mimo obvyklého priestoru galérií. Kniha sa dala rozmnožiť a distribuovať medzi čitateľov.[8]
Musí byť autorská kniha vzácna?
Autorská kniha môže existovať ako unikát alebo vo viacerých exemplároch. Časť jej moderných dejín je spojená práve so snahou dostať umenie k širšiemu publiku prostredníctvom dostupných tlačených vydaní. Túto líniu zdôrazňuje aj francúzska cena Boba Callého (Bob Calle “Prix du livre d’artiste”).[1, 2, 3] Rovnako kniha – ani autorská - nemusí byť výsledkom práce jediného človeka. Váchalova, alebo Koudelkova mnohostrannosť je ich osobitou tvorivou cestou. Iní umelci spolupracujú s tlačiarmi, vydavateľmi alebo ďalšími autormi. “Xerox Book” z roku 1968 napríklad vznikol za účasti siedmich umelcov.[9]
S autorskou knihou sa často prekrýva bibliofilské vydanie, kedy je dôraz kladený na výtvarnú a remeselnú výpravu, papier, tlač či väzbu. Autorská kniha a bibliofília však nie je to isté.[10]
Oplatí položiť si otázku: Je kniha zaujímavá sama o sebe ako umelecké dielo, alebo držím v ruke vzácny výtlačok? Malý náklad, podpis alebo výnimočná väzba nám samy neobjasnia umelecký zámer. Ten zámer musí byť jasný, alebo ho musíme objaviť. Ak ho objavíme, vieme, že je to dielo a oplatí sa ho zbierať a venovať sa mu rovnako, ako akémukoľvek inému dielu.
Je to o niečo jasnejšie, ako na začiatku? Možno, ja verím, že trochu áno. Ak sa stretneme s autorskou knihou, je to podobne, ako s maľbou. Môžete prejsť okolo stoviek a stoviek obrazov, kým narazíte na ten, ktorý vás osloví a zostanete pred ním na chvíľu stáť a zasiahne vás inak, ako všetky predtým, okolo ktorých ste prebehli. Tak je to aj s autorskou knihou. Všimnete si ju a zasiahne vás často už vo chvíli, keď ju vezmete do ruky. Ešte ste nezačali čítať a už si získala vašu pozornosť. Potom si ju získava opakovane, vždy, keď sa k nej vrátite. Znovu a znovu. V tej chvíli sa pre vás stáva vzácnou.
Kde sa môžete stretnúť s autorskou knihou?
V prvom rade na výstavách a v zbierkach múzeí či knižníc. Tam môže byť však autorská kniha vo vitríne; vtedy sa oplatí pozrieť aj online stránku galérie, alebo danej inštitúcie, kde nájdeme o danom diele viac. Druhou možnosťou sú veľtrhy autorských kníh. V Českej republike je to veľtrh GHMP Art Book Fair, alebo Tabook v Tábore. Na Slovensku je to BraK, v Nórsku je takým miestom Bergen Art Book Fair, kde možno prezerať a kupovať publikácie nezávislých vydavateľov z rôznych krajín.[11] Názov “art book fair” pritom vo všetkých prípadoch označuje širšie prostredie: stretnete sa tam aj s ďalšími druhmi umeleckých publikácií. Pre začínajúceho záujemcu je užitočná práve možnosť porovnávať ich a pýtať sa na spôsob ich vzniku.
Tak teraz už viete o fenoméne autorskej knihy viac. Ak vás pri stretnutí s nezvyčajnou knihou napadne otázka „prečo má práve túto podobu?“, máte už dobrý základ, ako o tom začať rozmýšľať. A ja budem pokračovať v objavovaní fenoménu autorskej knihy v ďalšom príspevku. Ak vás to zaujalo - vidíme sa!
ZDROJE:
1. RENOTIÈRE, Gina. Autorská kniha – střet tradice a experimentu (Autorská kniha ze sbírek Muzea umění Olomouc), 2009. Brno: Vysoké učení technické v Brně, Fakulta výtvarných umění. Dizertačná práca.
2. ASSOCIATION BOB CALLE POUR LE LIVRE D’ARTISTE. Qu’est-ce qu’un livre d’artiste, 2026. Online. Dostupné z: https://www.prixdulivredartiste.com/le-livre-d-artiste/qu-est-ce-qu-un-livre-d-artiste/ . Citované 3.10.2026
3. ASSOCIATION BOB CALLE POUR LE LIVRE D’ARTISTE. Prix du livre d’artiste, 2026. Online. Dostupné z: https://www.prixdulivredartiste.com . Citované 26. 9. 2026.
4. ZÁPADOČESKÁ GALERIE V PLZNI. Josef Váchal. Napsal, vyryl, vytiskl a svázal, 2014. Text k výstave 2014–2015; autorka výstavy Marie Rakušanová. Online. Dostupné z: https://www.zpc-galerie.cz/cs/josef-vachal-napsal-vyryl-vytiskl-svazal-0 . Citované 27. 9. 2026.
5. VÁCHAL, Josef. Z rituálu toledských haeretiků, 2024. K vydaniu pripravil Lukáš Jiřička. Jičín: Balbineum. Reprint diela z roku 1911. ISBN: 978-80-908-777-4-0
6. KAL (Knihkupectví a antikvariát Lege artis). Koudelkova knihtiskárna, 2026. Bibliografia autorových diel. Online. LAW, Copyright © Lege artis® web. Praha. Dostupné z: https://lege.cz/koudelka.htm Citované 3.10.2026
7. VICTORIA AND ALBERT MUSEUM. Book as Idea. 2024. Online. Dostupné z: https://www.vam.ac.uk/articles/book-as-idea . Aktualizované 17. 4. 2024. Citované 26. 9. 2026.
8. THE MUSEUM OF MODERN ART. Edward Ruscha. Twentysix Gasoline Stations. 1963, printed 1969. Záznam diela. Online. Dostupné z: https://www.moma.org/collection/works/146929 . Citované 26. 9. 2026.
9. THE MUSEUM OF MODERN ART. Various Artists. Untitled (Xerox Book), 1968. Záznam diela. Online. Dostupné z: https://www.moma.org/collection/works/11400 . Citované 26. 9. 2026.
10. ŽIŽKOVÁ, Zuzana. České bibliofilie na počátku 21. století. 2017. Praha: Univerzita Karlova, Filozofická fakulta. Diplomová práca.
11. BERGEN KUNSTHALL. Bergen Art Book Fair 2026. 2026. Online. Dostupné z: https://www.kunsthall.no/en/exhibitions/bergen-art-book-fair-2026/ . Citované 27. 9. 2026.
Stránky festivalov a veľtrhov: