Peniaze kryté fantáziou: Matej Gábriš a jeho „Nedokončené príbehy 1“
- Henrieta Gábrišová
- Aug 8
- 5 minút čítania
Pre Mateja Gábriša je “vreckový” formát peňazí jeho najčastejším umeleckým plátnom. A stále, aj po 40-tich rokoch tvrdí, že mu vyhovuje a stačí. Jeho cesta od detských snov k reálnemu uznaniu vo svete ceninového dizajnu nebola dláždená pár digitálnymi kliknutiami, ani nejakou cielenou aktivitou na sociálnych sieťach, ktoré dnes vytvárajú rýchlokvasených influencerov, ale trpezlivou fyzickou prácou s materiálom.
Tvoriví ľudia bývajú podľa slov jeho neskoršieho mentora Ľubomíra Ďurčeka často leniví, a tak mladý Matej si v 80. rokoch v snahe zjednodušiť neustále ručné kreslenie bankoviek vyryl svoj prvý štočok do linolea. Išlo o obrysy juhoslovanských 500 dinárov, ktoré dostal ako šesťročný od dedka. Prvé pokusné výtlačky robil temperovými farbami na dlážke v chodbe paneláku. Predstavte si teraz petržalské sídlisko na začiatku deväťdesiatych rokov – nekonečnú, monochromatickú mozaiku panelákov. Nič príliš inšpiratívne, ani kultúrne bohaté. Ale práve v tomto nudnom prostredí bratislavského betónu sa zrodil výnimočný paralelný vesmír. Skupina petržalských tínedžerov sa tu totiž namiesto, alebo okrem obyčajného poflakovania rozhodla pre únik do vlastnej ríše a s absolútnou vážnosťou vyhlásila fiktívny štát bez územia – Spoločenstvo Narcis. Tento mikronárod mal všetko, čo k suverenite patrí: vlastné runové písmo, zákony, poštu z moduritu tlačenými známkami a predovšetkým vlastné bankovky, ktoré chlapci poctivo kryli „hliníkovým fondom“ z odložených haliernikov.
Nová kniha z dielne ArtBook Garden „Nedokončené príbehy 1“, ktorá vychádza presne štyridsať rokov od Matejovej prvej zachovanej kresby detského platidla, je fascinujúcou archeológiou jeho fantázie. Otvára pred nami staré denníky a skice, ktoré po desaťročiach ožívajú v dnešnej profesionálnej polygrafickej podobe.

Kto je Matej Gábriš a čo je koncept Gabrisnote®?
Pre tých, čo nevedia a sú na našom blogu prvý krát - Matej Gábriš (nar. v r. 1977 v Košiciach, dlhodobo pôsobil v Bratislave a dnes žije v Grimstade) je grafický dizajnér, ilustrátor a zakladateľ zberateľského a umeleckého konceptu fiktívnych bankoviek pod značkou GABRISNOTE®. Jeho diela, v slovenských končinách familiárne nazývané „gábrišovky“, si za viac ako 15 rokov získali obľubu u zberateľov a vytvorila sa okolo nich komunita zberateľov v rámci Slovenska, Českej republiky, ale aj Poľska a iných krajín po celom svete.
Jeho vášeň pre notafíliu (zberateľstvo bankoviek) a samotnú tvorbu má korene už v jeho detstve. Vyštudoval polygrafiu, čo mu poskytlo detailné technické znalosti o procesoch tlače, sadzby, o knižnej väzbe a najmä o ofsetovej tlači. Práve tú využíva ako hlavnú techniku pri výrobe svojich diel. Spolupracuje dnes s profesionálnymi tlačiarňami cenín, pričom jeho bankovky obsahujú reálne bezpečnostné a ochranné prvky: vodoznakový papier, sútlač farieb, mikrotexty, UV aktívnu tlač, giloše, suché pečate, holografické fólie, alebo razbu metalickými fóliami. Čo ich však odlišuje od akýchkoľvek iných v rámci spektra na trhu dostupných fantazijných bankoviek? Nie sú to len nejaké “koláže” pospájané z častí existujúcich, starých, alebo nových bankoviek z rôznych kútov sveta. A nie sú ani montážou fotoportrétov bez akéhokoľvek náznaku kresby, alebo grafického spracovania. Naopak – vznikajú ako komplexné diela od nuly a každá línia a čiara na nich je originálna. Každý portrét je nové vlastné autorské vyjadrenie. A mnohé z mikropísiem v sebe často obsahujú skryté texty, celé vety a iné významy. Samozrejme, tých vrstiev je viacero, ale o tom som písala už v inom blogovom príspevku.

Kniha a jej zámer
Kniha „Nedokončené príbehy 1“ nie je len obyčajným albumom 25 fiktívnych bankoviek. Nazvala som ju fascinujúcou archeológiou fantázie. Dokumentuje štyri desaťročia tvorby Mateja Gábriša a oživuje staré denníky, skice a “floppy disky” (pamätáte sa ešte na ne niekto?) z čias dospievania v Petržalke a zlatej éry vlastného vymysleného “útvaru” nazývaného Spoločenstvo Narcis.
Medzi 25 vloženými bankovkami sa ukrývajú príbehy, ktoré spájajú nostalgiu, mládežnícku naivitu, technologické experimenty a trefnú satiru. Vidíme ich pôvodný zámer, pôvodný nápad a napokon vidíme k tomu dnešnú interpretáciu. Dnešnými prostriedkami a s aktuálnou skúsenosťou, teda úrovňou zvládnutia ceninového remesla.
Nájdeme tu napríklad príbeh 10 “juhoslovanských dinárov”. Predstavujú spomienku akoby na bod nula. Sú spojené s príbehom o tom, ako vznikla Matejova celoživotná zberateľská vášeň. Matej sa vracia k tejto osobnej spomienkovej bankovke a vytvára vlastnú desaťdinárovku ako vyjadrenie vďaky svojim starým rodičom, ktorí ho priviedli k notafílii.
Nájdeme tu tiež «Čertovskú korunu» s nominálom 50 miliónov triliónov. Bankovka s absurdným, hyperinflačným nominálom, ktorý popiera akúkoľvek ekonomickú logiku. Je spomienkou na rituálne výpravy Spoločenstva Narcis na zrúcaninu hradu Pajštún. Členovia spoločenstva mali vo zvyku na Veľkonočný pondelok utiecť pred vynútenými mestskými tradíciami do prírody. Postava čerta na bankovke pochádza z drobnej nemeckej litografie, ktorá kedysi zdobila medovník. Aj takýto obyčajný “motív” sa môže stať súčasťou diela – tak, ako to kedysi robili kubisti a najmä dadaisti. Podobne satirickou hrou je aj 5 Wiener Schnitzel. Táto bankovečka, inšpirovaná Švejkom a Jozefom Ladom, je paródiou na byrokraciu a pompéznosť starej Rakúsko-Uhorskej monarchie.

Iný pôvod mal nápad, ktorý dnes viedol k vytvoreniu päťkorunáčky s pomocným názvom «Osamelá pionierka». Ak sa vrátime do roku 1987 - práve vtedy prišla do obehu nová československá desaťkorunáčka od Albína Brunovského. Mateja jej farebnosť a ilustratívnosť šokovala a preto sa v roku 2000 rozhodol vytvoriť vlastnú verziu desaťkorunáčky, ktorá by pripomínala tú staršiu, z roku 1960 od Márie Medveckej. Keďže sa však rozhodol pre nominálnu hodnotu 5 korún (teda presnú polovicu pôvodnej desaťkorunáčky), s vlastnou logikou usúdil, že na bankovke stačí nechať iba jedno dievča namiesto dvoch. A tak zostala pionierka osamelou.
5 Gandalfovských rún odkazuje na pôvodnú z roku 1994, ktorá dokumentuje autorovu technologickú odhodlanosť. Matej vtedy experimentoval so „sadrotlačou“ – matricu vyryl do sadrovej doštičky. Snaha vytlačiť trojfarebnú grafiku bez lisu z takého krehkého materiálu bola čistým utrpením. Dnešná ofsetová verzia v knihe je tak „technologickým vykúpením“ po tridsiatich rokoch.
50 korún «Diaľnica D1» je niečo ako pamätník národnej frustrácie. Keďže sa Matej narodil v Košiciach a prežil podstatnú časť života v Bratislave, nedokončené diaľničné prepojenie dvoch najväčších slovenských miest vníma osobne. Vydanie pamätnej bankovky k 50. výročiu nedokončenia výstavby diaľnice D1 (ktorá začala v roku 1972) je satirou súčasnej reality.
Polkoruna, Desina a Dvacka «Slovensko» vyznievajú na prvý pohľad ako sladká, rurálna oslava tradícií s portrétmi pastierky a robotníka v štýle socialistického realizmu a juhoslovanského inflačného gýču. Pod touto krásnou gilošovou maskou a ľudovými motívmi sa však skrýva trefná reflexia reality – až pri detailnejšom pohľade divák odhalí zapracovaný motív preberania úplatku.
Každá z 25 bankoviek v albume má teda odkaz na niečo z autorovej minulosti. Konkrétne dielo, nápad, skicu, zážitok. A každá má svoju dnešnú, originálnu podobu. K tomu často vtipné a zábavné veci schované vo vrstve viditeľnej len pod UV-svetlom. Chce to dosť času všetko preskúmať.
Pôsobí to, ako reálne zamyslenie sa nad konkrétnou životnou etapou a ako výtvarný mostík medzi minulým, dnešným a ... niečím, čo bude. Verím, že niečo azda aj pretrvá.
Prianie na záver
Nech sa knihe darí nájsť si svojich čitateľov. Nech sa k nej opakovane vracajú a nech ich zabaví, prekvapí, alebo očarí.
Autorovi výtvarného konceptu a diel v knihe želám, nech na svojej ďalšej umeleckej ceste stále stretne tú múzu, ktorú práve potrebuje a nech ho to stále baví. Prinajmenšom ďalších 40 rokov.