top of page

Nórsky festival demokracie v Arendale: o čo sa opiera dôvera v Nórsku?

Updated: 5 days ago

Arendalsuka je každoročné celotýždňové podujatie, kde sa stretávajú zástupcovia z oblasti politiky, spoločnosti a podnikania z celej krajiny, aby diskutovali a tvorili politiky pre súčasnosť a budúcnosť. Koná sa vždy v druhom augustovom týždni (v tomto roku od 10. – 14. 8. 2026) pravidelne od roku 2012 [1]. Koná sa v malebnom meste Arendal v juhonórskom regióne Sørlandet. Počas dní, kedy prebieha tento “festival demokracie”, ako ho nazývajú najčastejšie, hostí toto neveľké mesto (menšie ako Trnava) tisícky aktérov a stovky dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú s jeho organizáciou.

Toto je organizačný tím podujatia. Okrem neho je však do priebehu festivalu zapojených takmer 200 dobrovoľníkov. Foto: Mona Hauglid, zdroj: Arendalsuka - oficiálna stránka.
Toto je organizačný tím podujatia. Okrem neho je však do priebehu festivalu zapojených takmer 200 dobrovoľníkov. Foto: Mona Hauglid, zdroj: Arendalsuka - oficiálna stránka.

Apropó, festival...

Pod festivalom si človek predstaví všeličo, ale tento “festival” je hlavne o stretávaní, debatách a angažovanosti. Áno, býva tam aj hudba a kultúra, ale to skôr ako večerné doplnenie a vytvorenie atmosféry.

Angažovanosť – to znie pre ľudí zo strednej Európy občas takmer nepriateľsky. Sme voči tomuto slovu trochu ostražití. Niečo nám to zo zažitej minulosti pripomína. Arendalsuka nie je len o politickej angažovanosti (áno, politické strany a hnutia mali najväčšie stany a občas najviac pozornosti), ale veľmi veľa o tej spoločenskej. Spolky, združenia, zoskupenia všetkých možných zameraní a typov, ktoré tam človek má možnosť vidieť, ukazujú, že práve ony sú dôležitou súčasťou spoločnosti. Že nie na politických stranách stojí celá správa krajiny. Skôr naopak. Sú tu v Nórsku akoby chrbticou – v zmysle morálnom, ale aj v tom zmysle, že vlastne umožňujú ľuďom fungovať a združovať sa tak, ako im to najviac vyhovuje. Prúdi tu tá životná a životodarná miazga, ktorá vyživuje spoločnosť, ale aj vytvára balans. Rovnako ako médiá.




Médiá ako partner, nie nepriateľ

Tak ako spolky a združenia, aj médiá majú podobnú funkciu. Boli tam a bolo ich veľa. Nemuseli na politikov, influencerov a iných aktérov čakať a naháňať ich. Naopak, tí chodili za nimi na ich stanoviská – ktoré sú často zriadené na palubách ukotvených lodí, stávajúcich sa na tú chvíľu mediálnymi stanmi.


Teda ešte raz – politici boli pozývaní do debát a chodili tam, a novinári a moderátori s nimi robili takmer nonstop rozhovory, panelové diskusie a debaty. Tie boli ozvučené a vysielané aj na veľkoplošné obrazovky, aby bolo možné ich sledovať aj z brehu. Scenárov a spôsobov prezentácie bolo veľmi veľa. Stovky – a to vôbec nepreháňam.

 

Pre nás, ktorí sme prišli z “demokracií”, ktoré už majú viac ako 35 rokov, ale ešte stále sa vracajú naspäť k totalitným sentimentom a stále mávajú detské choroby, je to obrovský kontrast. Hneď si človek povie: “Aha! Takto to môže byť? Takto to funguje?” Toto na Slovensku chýbalo a myslím stále chýba. A to ako v oblasti združovania a dobrovoľníctva, tak aj v prístupe zástupcov štátu a politikov k médiám. Áno, na Slovensku sú stovky združení a spolkov a sú nesmierne dôležité a cenné. Ale pre štát a politikov nie sú rovnocenné. Skôr naopak. A presne tak médiá. Na Slovensku sú často vnímané ako nutné zlo. Pritom to úplne v pohode môže byť aj opačne – médiá ako nutné dobro a soľ demokracie. Samozrejme, tým nemyslím sociálne médiá.

Priznávam, aj v Nórsku sú médiá s rôznou úrovňou etiky, ale velmi málokedy si môže politik dovoliť ich jednoducho ignorovať, očierňovať, alebo dokonca vystupovať voči ich zástupcom arogantne. Takéto správanie by spoločnosť väčšinovo odsúdila – a ja dúfam, že to tak ešte dlho zostane.


V tomto roku (2026) sme mali možnosť vidieť niečo z podujatia po tretíkrát a snažili sme sa navštíviť viac prednášok a debát, pretože konečne máme nórčinu na takej úrovni, že nám to umožňuje. Ešte stále sa objavia jazykové výzvy, najmä rôzne dialekty, ale dá sa to zvládnuť.


Pozadie a Arendalsuka v číslach

Do roku 2012 v Nórsku chýbala aréna pre neformálne stretnutia medzi podnikateľmi a politikmi. V roku 2012 sa Arendalsuka zorganizovala prvýkrát podľa švédskeho vzoru (Almedalsveckan) [1]. Týždeň bol veľmi úspešný a stal sa najdôležitejším miestom stretnutia lídrov v politike, podnikaní, médiách a bežného obyvateľstva. Odvtedy záujem firiem, spolkov, médií a politikov narastá. Narastá ale aj záujem ľudí prísť sa sem pozrieť, navštíviť podujatie aspoň na jeden deň [2].


Arendalsuka je nezávislá iniciatíva a jej cieľom je posilniť dôveru v politiku (nielen tú stranícku). Týmto spôsobom prispieva k posilneniu živej demokracie. Je otvorená pre všetkých a účasť na všetkých podujatiach je úplne bezplatná [2].

A o akých číslach sa vlastne bavíme? Tento ročník priniesol dychberúcu ponuku

2 247 podujatí! [2] Program bol taký nabitý, že v niektorých hodinách bežalo súbežne aj viac ako 30 podujatí na rôznych miestach. Ešte, že boli niektoré nahrané, alebo streamované a dajú sa pozrieť aj neskôr. Ak by sme sa pozreli na najdiskutovanejšie témy, jasne dominovali:

  • Ekonomika a podnikanie: 505 podujatí

  • Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť: 501 podujatí

  • Bezpečnosť a pripravenosť: 414 podujatí

  • Technológie a výskum: 407 podujatí

  • Pracovný život: 332 podujatí

  • Demokracia a práva: 309 podujatí

Z hľadiska formátov jednoznačne vládli debaty (1 035 podujatí) a rozhovory (674 podujatí), čo len potvrdzuje, že diskusia tvárou v tvár býva srdcom celého festivalu.



Prieskum dôvery 2026: Zrkadlo nórskej spoločnosti

Priamo počas festivalu bol predstavený každoročný exkluzívny prieskum Tillitsbarometeret 2026 (Barometer dôvery), ktorý pre Arendalsuku pripravila agentúra Respons Analyse [3]. Prieskum na vzorke 1 001 respondentov ukázal mimoriadnu stabilitu nórskeho systému, ale priniesol aj niekoľko varovných signálov.

Ak sa pozrieme na percento ľudí, ktorí vyjadrili vysokú dôveru (hodnoty 6–10 na 10-bodovej škále) štátu, alebo inštitúciám, rebríček inštitúcií vyzerá nasledovne:

1.  Nórske mimovládne a charitatívne organizácie: 87 %

2.  Odborové organizácie: 73 %.

3.  Parlament: 72 %.

4.  Združenia zamestnávateľov: 64 %.

5.  Vláda: 63 %.

6.  Tradičné nórske médiá: 60 %.

7.  Miestne zastupiteľstvá: 59 %.

8.  Politické strany: 46 %.

9.  Sociálne médiá: 10 % (dlhodobo na úplnom dne). [3]

 

Tieto čísla sú pre stredoeurópana ako z ríše snov. Predstavte si krajinu, kde takmer tri štvrtiny obyvateľov dôverujú parlamentu (72 %)! To je základný kameň škandinávskeho úspechu – vzájomná dôvera. Prieskum však potvrdil aj známe trendy: vyššiu dôveru v inštitúcie majú ľudia s vyšším vzdelaním, obyvatelia väčších miest a voliči tradičných strán, zatiaľ čo voliči pravicovo-populistickej Strany pokroku (FrP) vyjadrujú štátnym inštitúciám výrazne nižšiu dôveru (parlamentu dôveruje menej ako 50 % z nich, vláde len 28 %). Mladí ľudia pod 30 rokov zasa menej dôverujú tradičným médiám (52 %), no výrazne viac tým sociálnym (19 % oproti 10 % priemeru). Porovnanie so Slovenskom by zabralo veľa priestoru, preto to nechám na uvedomelých čitateľoch. Zdroje si isto vedia nájsť.

 

Tento rok však nórsky prieskum prvýkrát priniesol otázky o korupcii a protekcionizme, ktoré nórskym idealizmom trochu otriasli. Až 22 % (pätina) Nórov verí, že pomerne veľa alebo takmer všetci nórski politici sú zapojení do korupcie. A čo je ešte prekvapivejšie, 66 % (dve tretiny) opýtaných si myslí, že zaobchádzanie na úradoch závisí od toho, koho človek pozná. Zaujímavé je, že s týmto tvrdením súhlasí aj polovica (50 %) samotných zamestnancov verejnej správy. Ukazuje sa, že ani škandinávsky raj nie je imúnny voči pocitu, že známosti hrajú rolu.


Keď knižnica ožíva debatami o AI a ochrane jazyka

Témou tohto ročníka bola z môjho pohľadu umelá inteligencia a životné prostredie. V programe sme mohli nájsť špeciálny "Stan umelej inteligencie", ktorý hostil 26 podujatí, no diskusie o moderných technológiách prenikli všade.

Mojou osobnou doménou, ktorej som venovala celú stredu, bola kultúra, umenie a najmä knižnice. Moje kroky viedli do mestskej knižnice (Arendalsbiblioteket), ktorá bola s 34 podujatiami jedným z najvyťaženejších miest celého festivalu.


Nórsky zväz knižníc, prekladatelia, spisovatelia a vydavatelia tu viedli fascinujúce debaty o tom, ako v digitálnej dobe a pod vplyvom umelej inteligencie chrániť národný jazyk, ako podporovať čítanie u detí a ako čeliť klesajúcej čitateľskej gramotnosti dospelých. Bol to silný zážitok: vidieť, ako sa v priestore plnom kníh otvorene diskutuje o hrozbách a príležitostiach pre spisovateľské remeslo v čase AI a o prežití jazykovej kultúry 5-milionóveho Nórska.



Atmosféra, ktorú treba zažiť

Arendalsuka však nie je len o suchých debatách. Celé mesto dýcha neuveriteľnou energiou. Večerné koncerty na móle (brygge), príjemné slnko, desiatky stánkov, kde vám dobrovoľníci s úsmevom ponúknu bezplatné občerstvenie a výbornú kávu. A k tomu pohľad na prístav Pollen, ktorý bol počas festivalu zaplnený nádherne ozdobenými starými aj novými loďami s vysokými sťažňami. Táto kombinácia intelektuálneho stimulu, demokratického étosu a uvoľnenej prímorskej atmosféry je niečo, čo človek musí zažiť na vlastnej koži.




Záver: Čo si odnášam domov?

Keď po troch rokoch porovnávam svoje zážitky z Arendalsuky, uvedomujem si, že najväčším rozdielom medzi našou stredoeurópskou a škandinávskou politickou kultúrou nie je výška HDP ani technologický pokrok. Je to odvaha rozprávať sa bez bariér a schopnosť počúvať.

Arendalsuka nám ukázala, že demokracia sa tvorí zdola, ale s rešpektom. Môže to byť miesto, kde si minister a študent dajú bezplatnú kávu v jednom stánku, kde sa o najzložitejších otázkach budúcnosti, akou je umelá inteligencia, diskutuje aj medzi bežným obyvateľstvom.

Napriek tomu, že aj v Nórsku prieskumy odhaľujú narastajúcu skepsu voči politikom či obavy z korupcie a rodinkárstva, ich odpoveďou nie je izolácia a agresivita, ale ešte väčšie otvorenie dverí dialógu. A to je lekcia, ktorú by si mali ľudia v stredoeurópskych končinách osvojiť najviac: že najlepším liekom na nedôveru v demokraciu je viac skutočnej, živej a otvorenej demokracie tvárou v tvár.


Použité zdroje:

1.        Arendal. Online. In: Wikipedia: the free encyclopedia. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, 2001-. Dostupné na: https://no.wikipedia.org/wiki/Arendal. [zobrazené 2026-08-18].

2.        Arendalsuka (official website). Online. Dostupné na: https://www.arendalsuka.no/. [zobrazené 2026-08-18].

3.        Arendalsukas tillitsundersøkelse 2026. Online. Arendalsuka. 2026. Dostupné na: https://www.arendalsuka.no/artikler/arendalsukas-tillitsundersoekelse-2026. [zobrazené 2026-08-18].


 
 

ArtBook Garden AS

Domov
O nás
Kontakt

Instagram

 

Tel. +47 929 17 107
Grooseveien 272, 4879 Grimstad

Nórsko

© 2026 by Henrieta Gábrišová.

bottom of page