Bretonov odkaz v diele Mateja Gábriša

V dejinách modernej kultúry existuje len málo osobností, ktoré by tak radikálne zmenili vnímanie reality, ako to dokázal André Breton. V roku 1924 publikoval Manifest surrealizmu a predznamenal novú kapitolu v umení a kultúre. Sám bol poznačený traumatickou skúsenosťou z prvej svetovej vojny a v teóriách Sigmunda Freuda sa snažil nájsť kľúč k chápaniu ľudskej mysle. Fascinovala ho psychoanalýza a skúmal podvedomie. To sa pre neho stalo obrovským rezervoárom nespútanej tvorivej predstavivosti. Breton sa pokúsil zlúčiť dva zdanlivo protichodné stavy – sen a bdelú skutočnosť. Tento nový “stav” vyššej, absolútnej reality nazval surrealitou. Odmietal čistý racionalizmus, ale aj “meštiacku” logiku. Surrealizmus Breton chápal akoo „čistý psychický automatizmus“, proces oslobodený od akejkoľvek estetickej či morálnej cenzúry [1].

Dve jazykové verzie zberateľského foldra s piatimi variantmi gábrišoviek s motívom Bretona. Zdroj: Archív ArtBook Garden

Ako a prečo sa tento radikálny myšlienkový odkaz odrazil v diele slovenského výtvarníka a dizajnéra Mateja Gábriša? Dejiny výtvarného umenia nie sú úplne Matejovou doménou, ale tým, že sú našou spoločnou témou, s ktorou sa stretávame takmer denne, neušlo mu, teda nám, že už v roku 2024 si viaceré svetové múzeá pripomenuli storočnicu vydania spomínaného surrealistického manifestu [2, 3] a zároveň je práve v roku 2026 výročie Bretonovho narodenia (narodil sa v roku 1896). Nemenej dôležitou spojnicou je úprimný záujem Mateja Gábriša o tvorbu českých predstaviteľov surrealizmu, Jindřicha Štýrskeho a Toyen. A to sme už na krok od Andrého Bretona. Pretože bez neho by zrejme nebolo ani Štýrskeho a Toyen. Presnejšie – nevznikli by ich fascinujúce surrealistické diela.

Ak by som chcela napísať príspevok o tom, kde všade môžeme i dnes nájsť zaujímavé vizuálne pocty surrealizmu, alebo odkazy priamo na dielo A. Bretona, zrejme by sa príspevok natiahol na dĺžku prinajmenšom diplomovej práce. Na našej stránke chcem pre tento krát napísať viac o tom, čo sa skrýva za touto prácou M. Gábriša.

Gabrisnote® s André Bretonom v troch rôznych farebnostiach nie sú len bežnou numizmatickou dedikáciou, sú hravou poctou s viacerými vrstvami.

Už zvolené médium fiktívnej ceniny je samo o sebe hrou. Navonok vyzerá ako “bankovka” vytvorená podľa prísnych pravidiel a s ukážkou technickej precíznosti. Averzná strana tejto grafiky nám ukazuje suverénny, technicky dokonale zvládnutý portrét mladého André Bretona – všetko vyzerá reálne, až na to, že toto platidlo je “neplatidlo” - “Art only”, umenie, zberateľský kúsok. Čo je reálne a čo je vlastne surreálne? Čo platí a čo neplatí? Pre surrealistov malo kedysi to čo označili za surreálne vyššiu hodnotu. Dnes tomu hovoríme hodnota umelecká. Povojnová skutočnosť bola drsná a ťaživá, surreálny svet im ponúkal svoju novú hodnotu. Práve preto konceptuálny vtip tohto drobného diela o ktorom dnes píšem (séria Gábrišoviek Pocta Bretonovi) sa zberateľovi odhalí až v momente, keď naň aplikujeme inú “skutočnosť”. Nie snovú, ale v tomto prípade iný fyzikálny princíp – ultrafialové svetlo. Matej Gábriš totiž vytvoril v diele paralelnú realitu, do ktorej schoval to, čo je v bežnom dennom svetle neviditeľné. Niektoré časti a prvky vyskočia na povrch až pod nasvietením UV svetlom.

Dve jazykové verzie foldra - vnútro. Zdroj: Archív ArtBook Garden

Práve v tejto skrytej, luminiscenčnej vrstve sa vynára fosforeskujúca surrealita. Objaví sa svietiaca, akoby jedným neprerušeným automatickým ťahom vytvorená lineárna kresba Nadji. Nadja bola ústrednou postavou Bretonovho slávneho rovnomenného románu z roku 1928. Predstavovala autorovu obsesiu balansujúcu na hrane sna a bdelej reality. Aj to je dôvod, prečo Gábriš zvolil jej ukrytie do inej, fosforeskujúcej vrstvy vo svojej bankovke. Okrem Nadje vidíme aj fosforeskujúci detail otvorených očí a voľne sa vznášajúce zmyselné pery odkazujúce na snové kompozície Mana Raya či Salvadora Dalího; silueta muža v tvrdom klobúku, ktorá je nespochybniteľnou citáciou Reného Magritta; a napokon symbol dáždnika, pripomínajúci kľúčovú Lautréamontovu metaforu o náhodnom stretnutí šijacieho stroja a dáždnika na pitevnom stole. Toto vizuálne napätie medzi tým, čo vedome vidíme (exaktná línia ceniny), a tým, čo zostáva skryté a objaví sa len za špecifických podmienok (nespútaná imaginácia plná symbolov), robí z Gábrišovky tiež niečo ako manifest v miniatúre.

Source: ArtBook Garden’s Archive

Ešte jedna “kunsthistorická” poznámka na záver: keď Breton na jar roku 1935 navštívil Prahu na pozvanie Vítězslava Nezvala, bol tamojšou tajuplnou atmosférou mesta natoľko očarený, že ju nazval „magickým hlavným mestom starej Európy“. Jeho úzke osobné i umelecké priateľstvá s lokálnymi autormi, predovšetkým s Jindřichom Štýrskym a maliarkou Toyen – ktorú považoval za jednu z mála skutočne autentických predstaviteliek hnutia – vytvorili z Československa oficiálne mimoparížske centrum surrealizmu. A tomu sme my kunsthistorici, ale podľa mňa aj výtvarníci nesmierne radi – pretože toto dedičstvo tu máme a ovplyvňovalo nás od mladosti a ovplyvňuje nás aj dnes. Aj keď si to nemusíme vždy uvedomovať.

Nie je tak, André?

Bibliografia:

[1] WALTERS, Gordon, 2022. Manifesto of Surrealism by André Breton. Online. In: EBSCO Advantage - Research starterrs. Birmingham: EBSCO Information Services. Available at: https://www.ebsco.com/research-starters/literature-and-writing/manifesto-surrealism-andre-breton#full-article. [accessed 2026-06-22].

[2] VOORHIES, James, 2004. Surrealism. Online. In: Heilbrunn Timeline of Art History. New York: The Metropolitan Museum of Art. Available at: https://www.metmuseum.org/essays/surrealism. [accessed 2026-06-22].

[3] Exhibition Surréalisme / Surrealism, 2024. Online. In: Centre Pompidou. Paris. Available at: https://www.centrepompidou.fr/en/program/calendar/event/gGUudFS. [accessed 2026-06-22].